Tajuplná krajina / Zuzana Pustaiová / výstava fotografií.

Krásná městská centra sa stala zajatci komerčního podnikání, byla zbavena svých veřejných kvalit a podřízena mnofunkčnímu využití. Rychle pak degradovala na Logo Cities, města ochodních značek, kde uliční rovina již nehostí ducha svobody, ale oddává se konzumu. Vizuální bombardování reklamními billboardy, barevními značkami a firemními logy tuto oblast promněnilo v prostor opakování a stejnosti. Bylo pak jen logické, že sem vtrhli sprejeři a svým barevnými graffitti a tagy označkovali vše co videli. Volání po identitě? Poslední opora individuality? / str.133

 

Slovami  z textu Adriaana Geuze : Ulice, uvádzam prostredie, v ktorom sa bez plánovania počas procesu tvorby ocitajú fotografie Zuzany Pustaiovej.  Cyklus vznikol v kultúrnom centre  BANSKÁ ST A NICA Contemporary v roku 2012, počas luminografického workshopu Tajuplná krajina študentov Katedry fotografie a nových médií  bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení  pod vedením fotografa, hosťujúceho pedagóga Jana Pohribného. 

 

Prezentácia je fúziou  dvoch kontrastných prostredí, ktoré môžeme paradoxne obsiahnuť názvom prepožičaným z workshopu. Tajuplné bolo "romantické" exteriérové krajinné prostredie Banskej Štiavnice, predovšetkým spojené s pracovnou metódou luminografie, ktorá mala učiť invenčne odkrývať,  a vo výslednej fotografii či sériách, v krátkom či dlhom expozičnom čase nasvetľovať a prepájať fragmenty ukryté v hlbokej noci "plnej taju". Tajuplnou krajinou môžeme taktiež označiť prázdne miesto po odstránenej časti mestskej zástavby na Štefánikovej triede v Nitre. Tu je dnes zložený kontajner projektu Bunka pre súčasnú kultúru, ktorý vďaka viacerým verejným aktivitám čiastkovo supluje aktivitu obyvateľov chýbajúceho domu. 

 

Zuzana Pustaiová pracovala na workshope inak ako jej kolegovia. Nešla "portrétovať" do exteriéru, ale preniesla fragmenty krajiny do interiérov staničnej budovy. Znásobovala pôsobenie dvojitým rámovaním. Prvýkrát ju zarámovala pomocou nábytku v ohraničenom priestore budovy a druhýkrát ju zarámovala pri výslednom komponovaní fotografie. Pracovala s krajinou "mestsky". Nenechala sa ňou podmaniť, naopak sama si ju podmanila a ukázala jej silu. Vystavila ju vo vitrínach, alebo ju v týchto vitrínach len objavila? 

 

Svetelné podmienky za akých fotografie vznikali, počas súmraku, noci, či svitania v tomto prípade  podnecujú k spôsobu ich verejnej prezentácie; efemérnej reprodukcie. Výsledkom je zasvietenie  fotografií  na steny odhalených susedných domov.

Projekcia limitovaná zotmením je nedeštruktívnym legálnym tagom, legitímnym označkovaním, volaním po identite, individualite...

Je kompenzáciou strácania obsahu, chátraním, alebo zároveň "obývaním" prostredníctvom zariadenia  z cudzích interiérov. 

 

Zuzana Pustaiová s ľahkosťou sebe vlastnou "zdomestifikovala" časti exteriérovej krajiny a  tak ukázala schopnosť fotografiou zachytiť  protichodné plynutie času, kde nevieme jednoznačne určiť, či je pripomienkou minulosti,  súčasnosťou, či obrazom (projekciou) budúcnosti.

 

Ulice také poskytuje adresu. Nejen jako tabulku s číslem na dvěřích domu. Adresa také znamená scénu, na níž světu předvádíme, kdo jsme; je výkladní skříní naší identity a našeho spoločenského statutu. / str. 132

 

 

 

 

Zuzana Pustaiová  sa narodila v Leviciach, kde neskôr študovala na Strednej umeleckej škole Ladislava Bielika. Dnes je poslucháčkou 3. ročníka  bakalárskeho štúdia na Katedre fotografie a nových médií na bratislavskej VŠVU v ateliéry  Miroslava Švolíka. Za svoje fotografické cykly bola ocenená v roku 2012 na súťaži FRAME012 a v roku 2013 získala hlavnú cenu súťaže FOTO ROKA udeľovanú Nadáciou VÚB mladým fotografom do 35 rokov. 

 

Prezentácia je súčasťou širšieho diskusného cyklu "Mesto potrebuje viac mesta" pripraveného v roku 2013 Bunkou pre súčanú kultúru, v rámci ktorého kurátoruje Juraj Gábor jeho časť "Umenie vo verejnom priestore / Pouličné umenie?"

Zároveň je toto uvedenie súčasťou sprievodných podujatí festivalu Divadelná Nitra.