o nás

 BUNKA PRE SÚČASNÚ KULTÚRU

     Bunka pre súčasnú kultúru je od roku 2010 spoločným projektom zaujímavej zostavy generačne spriaznených a autorsky rôzne profilovaných aktérov zoskupených v občianskom združení tab_lab: Daniela Didu- iniciátora projektu (absolvent Ateliéru IN, VŠVU), Juraja Gábora (absolvent Ateliéru priestorových komunikácií, VŠVU), Ľudmily Horňákovej (absolventka Ateliéru IN, VŠVU), Márie Trnovskej (absolventky Fakulty architektúry STU) a Martiny Kalusovej (absolventka Fakulty architektúry, STU). Na terminologické uchopenie charakteru ich aktivít pomocou jazyka „sveta umenia“[1] sa núkajú pojmy ako public art, kooperatívne / sociálne / komunitné umenie, sociálne intervencie či umelecký aktivizmus. Základnou stavebnou jednotkou koncepcie Bunky sa stal mobilný kontajner- unimobunka, ktorú si aktéri svojpomocne upravili, podľa kreatívnych prístupov DIY (do it yourself). Súčasným fyzickým rámcom nomádskej existencie Bunky je mestský  priestor Nitry. Dôvodom tejto lokalizácie je predovšetkým dôkladné poznanie vybraného urbánneho teritória s jeho miestnym kultúrno-spoločenským kontextom, čo je pre úspešné pôsobenie Bunky podstatné a tvorí jedno zo základných vymedzení charakteru jej činností: „Projekt Bunky je strategický, v tom zmysle, že chce byť dlhodobo v priestore jedného mesta. Jeho taktika spočíva v podpore lokálneho potenciálu na konkrétnom mieste – to čo prirodzene rastie a vyvíja sa. Svojou aktivitou pomôže, aby to ďalej fungovalo a zlepšovalo sa.“[2] Dôležitým inšpiračným zdrojom „symbiózy“ s prostredím, sú pre Bunku teórie a aktivity P. Arlta a jeho využitie „taktického urbanizmu“. V rámci neho vyrastajú projekty participačného charakteru z dôkladného poznania daných pomerov, nadväzujú na lokálnu situáciu a podporujú už existujúce miestne iniciatívy.[3] Príkladom uplatnenia tejto teoretickej taktiky v praxi sú dva uplynulé ročníky spolupráce Bunky s podujatím Divadelná Nitra, počas ktorých mali divadelné súbory možnosť prezentovať svoje prestavenia v inscenačne alternatívnom priestore kontajnera a jeho okolia. To im umožnilo ešte viac sa priblížiť divákom, a to najmä tým náhodným.

     Bunka pre súčasnú kultúru vytvára platformu pre široké spektrum rôznych foriem súčasnej kultúry. V programe dostávajú priestor výstavy, workshopy, koncerty, performancie, audiovizuálne prezentácie- filmové a videoartové projekcie, ktoré obohacujú miestne kultúrne dianie o nové hodnoty. Bunka má byť zázemím pre dlhotrvajúci výskum. Dôležitejšie je však hľadanie identity mesta: selekcia toho, čo je pre lokalitu charakteristické, vyhľadávanie a prepojenie zmysluplných kultúrnych aktivít, využitie a prispenie k ich potenciálu, kreatívna nadstavba. V súvislosti s touto stratégiou sa špecifické miesto stáva špecifickým mestom- „site specific“ konvertuje na „city specific.“[4] Expanzia do mestskej štruktúry má za cieľ meniť spôsob prístupu k bežnému užívaniu verejného priestoru- chce podnietiť aktívnu participáciu účastníkov projektu. V prípade aktivít Bunky sa nejedná len o vytvorenie umeleckého diela, určeného na vystavenie a pôsobenie vo verejnom priestore, ani o organizovanie krátkodobých akcií, ktorých dosah na širšie publikum je diskutabilný. Aktivity Bunky sa vymykajú z pomyselných hraníc arteficiálnosti- jedná sa skôr o rozšírenie klasicky vnímaného poľa public artu do sféry širokospektrálnych aktivít, zaoberajúcich sa sociálnym priestorom a jeho potencionálnymi užívateľmi. Cieľom je systematické atakovanie pozornosti verejnosti, ktorá je vo vzťahu k verejnému priestoru a jeho revitalizácii často letargická. Aktívne budovanie komunity zainteresovaných je behom na dlhú trať- zásahy Bunky nechcú byť ojedinelými, jednorazovými činmi, ktoré sa  míňajú účinkom. Ich úspešnosť je podmienená vytrvalosťou a intenzitou pôsobenia: „Dôležité je pre nás prichádzať do fyzického kontaktu s ľuďmi, to je jeden z cieľov- byť tam. Musíme v regióne nájsť ľudí, ktorých to bude rovnako baviť a v danej komunite sa tieto aktivity stanú témou, ktorá sa bude ďalej šíriť.“[5]    

     Pri rozvinutí biologickej metafory uplatnenej pri jej pomenovaní, môžeme konštatovať, že Bunka sa snaží v mestskom organizme diagnostikovať poškodené miesta a pôsobiť na nich revitalizujúco. Cieľom je regenerácia, predovšetkým v oblastiach narušenia mestských komunikačných tepien pre chodcov, ktoré skrývajú z pohľadu spoločného užívania veľký potenciál. V Nitre doposiaľ Bunka pôsobila v centre mesta, neďaleko Svätoplukovho námestia a v súčasnosti v stavebnej prieluke na pešej zóne Štefánikovej triedy. Urbánne jazvy - stavebné prieluky a narušenia uličných čiar - neuralgické body mestskej siete, ktorých miesta Bunka dočasne zaujíma, nesú mnohé spoločné znaky priestorov, pre ktoré použil G. Lavarra pomenovanie Post–It City: „Ako Post-It City chceme označiť dočasné použitie priestoru, ktorý nie je vopred determinovaný, ktorý je otvorený ako verejný priestor a nachádza sa v stave neustáleho prepisovania významu.(...)Zaujíma priestor, ktorý nepatrí nikomu, koná tak dočasne, ale opakovane, dáva mu ďalší význam v rámci malej skupiny ľudí, bez toho aby dochádzalo k premene jeho priestorovej, alebo materiálnej kvality.“[6] Bunka sa stáva komplementárnym prvkom tohto dočasného kreatívneho a inovatívneho užitia priestoru a vytvára tak alternatívu voči spôsobu existencie a fungovania stabilných kamenných inštitúcií. Využíva možnosť migrácie v premenlivej urbánnej štruktúre mesta, čo jej dovoľuje čeliť nepriaznivým okolnostiam možnosti vyhostenia z obývanej parcely. Je opozitom voči uzavretému priestoru galérie – neutrálnemu miestu pre umenie, ktoré sa vymedzuje voči bežnému a premenlivému svetu „tam vonku“. Súčasťou taktiky projektu je využitie práve tejto premenlivosti, obsiahnutej v toku každodenného života. Bunka sa ľudom zámerne stavia do cesty s cieľom klásť otázky o možnostiach využitia nevyužitého – o napĺňaní prázdneho. To prebieha dvoma spôsobmi a v dvoch previazaných etapách. V prvom rade je to zapĺňanie fyzické – okupovanie určitého mestského priestoru. Štartovacím stimulom pôsobenia je kultivácia nevyužitej či zdevastovanej lokality mesta. V súčinnosti s tým sú organizované aktivity, ktoré mobilizujú ľudí. V trvaní tohto procesu sa napĺňa akési mentálne či sociálne prázdno hodnotami, ktoré vznikajú pri náhodných, alebo inscenovaných stretnutiach ľudí, pri konfrontácii názorov a spoločnom prežívaní akcií.     Pôsobenie Bunky v rámci Nitry je spôsobom kultúrneho aktivizmu, ktorý chce prostredníctvom skĺbenia tradície a inovácie rozvíjať nový spôsob uvažovania o verejnom priestore a novovzniknuté hodnoty prirodzene infiltrovať do povedomia obyvateľov mesta. Snahy tohto projektu môžeme chápať ako revitalizáciu spoločne zdieľaného verejného priestoru, ktorý bol v prednovembrovom období pod ideologickou kontrolou a v súčasnosti je často ľahostajne ponechaný napospas činnostiam, ktorých jediným kritériom je finančný zisk. Ide o systematické podnecovanie k aktivitám a kritickým úvahám, ktoré by mali viesť k motivovaniu zmysluplne užívať, či dokonca užívať si verejný priestor. Ako príklady môžeme spomenúť akciu Bunkre v Bunke, ktorá tvorila súčasť výstavy Lucie Mičíkovej Neviditeľné mestá, alebo jej pokračovanie v podobe živej akcie stavania detských bunkrov v Benátkach účasť Bunky na Česko-Slovenskom zastúpení (kurátorská koncepcia Jána Perneckého) na tohtoročnom Benátskom bienále architektúry.

     Názov Bunky evokuje predstavu časti z celku, samostatnej jednotky, ktorá spoluvytvára tkanivá a komplexný organizmus. Podľa utopických scenárov by Bunka (ako ju poznáme dnes) mohla byť taktiež súčasťou väčšieho celku – entitou, ktorá prostredníctvom rastu a delenia vytvára ďalšie Bunky. Mala by byť epidemická- rozrastať sa o nových členov, nové idei, aktivity a zachvacovať svojim pôsobením ďalšie lokality. Idea siete Bunkovej sústavy je však len jedným z možných smerovaní projektu. Bunka nemá pevne stanovený smer, prísne definovanú stratégiu. Na prostredie reaguje spontánne, vyvíja sa v závislosti od premenlivých okolností prostredia. V rámci svojho postupného napredovania autorizuje veľa nepredvídaného a náhodného: „Bunka je neustále v procese, vyvíja sa a nikdy nebude v konečnom štádiu.“ [7]

 

autori textu: Peter Megyesi Mgr, Lucia Štrbáková Mgr, 

 

 

 

 

 

 

 

 



[1]           Artworld – pojem, ktorý sa objavil v americkej teórii umenia v 60. rokoch, ako odpoveď na otázku čo robí umeleckým dielom predmet či jav, ktorý sa fyzicky vnímateľnými vlastnosťami neodlišuje od bežného predmetu či javu.

[2]           Slová Juraja Gábora, ktoré zazneli počas spoločného rozhovoru s autormi textu 1.12. 2012.

[3]           ARLT, Peter: Taktičtější urbanizmus: taktické město. In ERA 21. č 6/2010 s.59-61.

[4]             “City specific”- novovzniknutý pojem, s ktorým členovia Bunky programovo pracujú.

[5]           Slová Juraja Gábora s už spomínaného rozhovoru

             

 

[6]           LAVARRA, Giovanni: Post–It City: Jiné evropské veřejné prostory. In Zlatý řez. č.32, s.17.-19.

 

[7]           DIDA, Daniel: Intervencia do verejného priestoru : Diplomová práca, VŠVU, Bratislava, 2012