Kauza Cervanová

Dokumentaristickú odnož našej domácej kinematografie môžeme už v súčasnosti smelo (na rozdiel od tej hranej, kde pochybnosti zostávajú) považovať za životaschopnú, adekvátnu a na európskej úrovni. Dôkazom toho môže byť aj to, že si filmári vyberajú náročné témy, ktoré vyvolávajú vo verejnosti diskusiu. Takýmto filmom nepochybne je aj kinotitul Roberta Kirchhoffa Kauza Cervanová. Je to film o, doteraz uspokojivo neobjasnenom, prípade úmrtia študentky medicíny Ľudmily Cervanovej. Režisér film pripravoval, na naše pomery neuveriteľných, osem rokov a aj napriek tomu sa mu nepodarilo do prípadu preniknúť úplne a objasniť čo alebo kto stojí za smrťou mladého dievčaťa. 

Treba povedať, že Kirchhoffov film nie je objektívnym a ani zďaleka dokonalým záznamom skutočnosti. On taký ani nemôže byť, pretože pravda zostáva skrytá najmä v dôsledku dlhého časového odstupu. Film je od začiatku hľadaním, snáď by sa dokonca dalo povedať, že tápaním, v rámci možností, ktoré sa ešte dnes ponúkajú. Najväčšou tragédiou prípadu Cervanová totiž je, že sa nikdy riadne, správne a úplne nevyšetril. Práve kvôli tomu sa stal prípad kauzou, dokonca opradenou tajomstvom, na ktorú má takmer každý názor, takmer všetci (a najmä v Nitre, pretože obvinení a odsúdení v tomto prípade žili a žijú práve v tomto meste) zaručene vedia ako to bolo, ale nikto si tým nie je istý na sto percent.

Režisér nás svojím filmom berie na cestu, ktorou on sám prešiel (aj keď nie úplnú, asi len v rámci zákonných možností), na ktorej nie je nič isté, na ktorej môžete prepadnúť dojmu, že nikto nehovorí pravdu a nič len pravdu, že každý má svoje záujmy a svoje dôvody a svoje tajomstvá a ...

Filmu Roberta Kirchhoffa by bolo možné vyčítať všeličo – chýbajúce fakty, informácie o čase a priestore, nelogický strih a podobne, no posolstvo filmu je dostatočne silné a dôležité na to, aby bolo potrebné tento film vidieť.

 Na ceste Roberta Kirchhoffa je takmer všetko neisté a neistým to zostáva aj pre divákov. Istými sa zdajú len dve veci, a to, že prípad nebol nikdy spoľahlivo a správne vyriešený a, čo je najhrozivejšie, že sa to môže stať ešte aj dnes kedykoľvek a komukoľvek z nás. Najdôležitejší poznatok, ktorý z filmu vyplýva je totiž obraz neutešeného stavu slovenskej justície a širšie aj celej slovenskej spoločnosti. Prípad Cervanová hovorí prenesene aj o tom, ako sme sa stále nevysporiadali s dedičstvom minulého režimu, ako je tento stále medzi nami a v nás. O stave justície a prehnitosti celej štátnej mašinérie hovorí Kirchhoffov film snáď ešte naliehavejšie ako nedávna snímka Zuzany Piussi Nemoc tretej moci.


Réža a scenár: Robert Kirchhoff Kamera: Ján Meliš Strih: Jana Vlčková, Adam Brothánek Hudba: Peter Zagar